22. nedeľa v cezročnom období v roku C

ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE

Milí farníci, dnes sme sa zišli v našom kostole, aby sme spoločne počúvali Božie slovo a chválili Pána. Na začiatku svätej omše sa všetci spoločne pomodlime za zosnulého subotického biskupa Slavka Večerina. Nech ho Pán prijme do svojho Kráľovstva, nech ho odmení za všetko dobré, čo vykonal, a odpustil mu jeho všetky chyby.

KÁZEŇ

Milí farníci, dnešná nedeľa nám už v prvom čítaní prináša skutočnosť, ktorú všetci vieme, no počas života na ňu zabúdame. Totiž hovorí sa o pokore. V knihe Sirachovcov môžeme počuť výzvu k pokore počas celého života. Sirach hovorí, že pokora je stav, ktorý Boh v človeku miluje. Áno, Boh vždy odmeňuje pokoru. Zaujímavá je veta: Čím si väčší, tým viac sa pokoruješ. V nás ľuďoch je vždy prítomná túžba,  nebyť pokorným. Naša ľudská povaha sa vždy búri proti pokore. A na druhej strane vidíme, že Boh nás vždy volá k pokore. No bol by som rád, keby sme sa nad tým dnes spoločne zamysleli. A v týchto dňoch sa môžeme presvedčiť a dať si odpoveď, som skromný človek? Žiaľ, mnohí na to dnes nechcú ani pomyslieť. Myslíme si, že máme všetky práva tohto sveta a že máme právo na všetko, čo chceme. Voľakedy bol skromný človek považovaný za porazeného, ​​na konci,  to tak nie je. Boh so svojou mocnou rukou  ukáže koniec každému  stvoreniu, aj pokornému aj pyšnému. Týmto nás všetkých chcem spoločne pozvať, aby sme pracovali na našej pokore. Potrebné je pracovať na tom, aby sme tento svoj život, ktorý na tejto zemi nie je večný, žili obozretne. Boh nám dáva slobodnú vôľu a my naozaj môžeme žiť, ako chceme. Žiaľ, mnohí zabúdajú, že Boh je na konci každého života na tejto zemi. Aj keď sa nám zdá, že niektorí si tento život užívajú neférovo, ale nezabúdajte, že čisté svedomie môže dať – iba Boh so svojím milosrdenstvom a odpustením. Mnoho ľudí končí svoj život so svedomím, ktoré ich zaťažuje za všetko, čo v živote urobili. Milí farníci, dnes vás chcem pozvať, aby ste sa konečne zastavili vo vašich životoch a odložili všetky zlé  medziľudské vzťahy a nedopatrenia  bokom a spýtali sa sami seba – má zmysel previesť život v boji? Nie, nemá! Na konci života budeme ľutovať všetky tie chvíle, ktoré mohli byť krásne a šťastné, no tvárili sme sa, že sú špatné a nepekné. Preto nám dnes Boh hovorí o pokore – aby nám pomohla v našom každodennom živote.

To nám hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu, symbolicky o prvom a poslednom mieste, keď nás niekto niekam pozve. Bratia a sestry! Je čas zmeniť náš život. Je čas, aby si človek pomohol sám sebe  a prežil tento život radostne. Nikto nevie, ako dlho nám život potrvá, preto prežime si dni, ktoré sú pred nami a ktoré nám ostávajú, v pokoji a radosti. Dnešný svet zabudol na pokoru, dnešný svet zabúda na láskavosť a dobrotu. Nedovoľme sme si, aby sme aj my šli touto cestou. Amen.

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.