2. pôstna nedeľa (A)

ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE

Drahí farníci, ako Ježišovi učeníci sme dnes prišli na svätú omšu, aby sme prosili Pána, aby nám pomohol v našom každodennom živote. Modlite sa na začiatku a volajte na Ducha Božieho.

KÁZEŇ

Drahí farníci, v dnešnom prvom čítaní Pán žiada Abraháma o niektoré veci, povedal by som, že životné rozhodnutia, ktoré mu na prvý pohľad nie sú veľmi drahé. Nepoznáme žiadne ďalšie reakcie Abraháma. Možno bol nahnevaný. Možno som bojoval so sebou, keď počul, čo od neho Boh žiada. Veľmi často, takmer každý deň, Boh žiada veľa vecí od nás kresťanov, Ježišových učeníkov. Žiada nás, aby sme nasmerovali svoj život k nemu, k Božiemu kráľovstvu. Žiada nás, aby sme zmenili naše životné návyky. A často reagujeme zle, pretože je to pre nás ťažké. Je ťažké zmeniť seba samého. Toto je najťažšie. Náš kresťanský život je boj, skutočný boj by som povedal. Neustále sa ohýbame niektorým z našich pravidiel a často zabúdame na Božie pravidlá. Preto sme ešte dnes v tejto svätej omši, aby sme dali svoj život Bohu, aby sme nám pomohli prekonať to ja a aby sme mali silu ako Abrahám robiť to, čo od nás Boh žiada. Potvrdenie našej cesty máme v dnešnom evanjeliu. Svojím jasným hlasom nám Boh hovorí, koho máme počúvať. Toto je osoba Ježiša Krista. On je ten, ktorému by sme mali nasmerovať náš pozemský život. Veľa vecí v našom živote prichádza zbytočne. Často sme nahnevaní na celý svet, na seba, na ľudí okolo nás a niekedy ani nevieme, na čo sme nahnevaní. Nie je tento život Božím darom? Nemusím používať život na to, aby som bol dobrý a radoval sa? Vytvárať a pracovať, budovať, bojovať za dobrotu a svätosť? Je veľmi zlé, ak ako Ježišovi učeníci ideme iným smerom. Je veľmi smutné, keď máme kresťana, Ježišovho učeníka, ktorý je vždy v zlej nálade, ktorý je nahnevaný, ktorý neustále „repá“ proti všetkému a všetkému. Jednoducho povedané: situácia je veľmi vážna, ak sme Ježišovými učeníkmi a nevieme alebo sme zabudli radovať sa. Povedal by som, že toto je jedno z hlavných kritérií, podľa ktorých môžeme posúdiť, aký som učeník Ježiša! Je to radosť! Cítim radosť v srdci alebo mi to stačí? Nemám chuť robiť nič. Som v poriadku vo svojej izbe, doma a ani o zvyšok ma príliš nezáleží. Alebo ma zaujíma iba to, ak sa niekomu stane niečo zlé, potom je zaujímavé to prerozprávať. Drahí farníci, tento týždeň chce, aby sme sa trochu vrátili do reality nášho života. Chce, aby sme sa späť pozreli do našich sŕdc, našich myšlienok a potom môžeme zhodnotiť, aké sú naše činy. Pán chce radostného kresťana, nie niekoho smutného a nevrdného. Tento život je dar, dar. Ako ho budem používať? Budem ho minúť na riešenie života niekoho iného alebo so svojím vlastným? Na konci nášho života nebude záležať na ničom, iba na dobrom, ktoré sme urobili. Preto sa snažíme každý deň, pokiaľ môžeme, robiť dobro, pomáhať si navzájom, radovať sa jeden z druhého a nie kopať jamy a čakať, kedy sa niekomu stane niečo zlé. Amen.