2. nedeľa v cezročnom období v roku A

ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE

Drahí farníci, dnes sme prišli na svätú omšu, aby sme sa modlili Ducha Svätého za náš život. Potrebujeme pomoc Božieho Ducha, aby sme rozpoznali osobu Ježiša Krista v našom každodennom živote. Na začiatku svätej omše vyznáme Pánovi všetky naše hriechy a opomenutia a navzájom si odpúšťajme.

KÁZEŇ

Drahí farníci, tento týždeň chce, povedal by som, v tichu a utajení veľkej oslavy, ukázať, kto je človekom, ktorého musíme nasledovať a zdediť v našich životoch. Evanjelium nám dnes hovorí, že toto je osoba Ježiša Krista. Ján nám jasne hovorí, že on je ten, kto by mal byť vzorom v našom živote, a až potom za ním všetci ostatní v sérii svätých alebo príkladov, ktoré nám Cirkev hovorí, že by sme mali nasledovať. Problém nastáva, keď kresťan nahradí tieto úlohy vo svojom živote. Keď dáme všetko ostatné ako vzor alebo všetky ostatné osoby a osobu Ježiša Krista, akoby išla na iné alebo tretie miesto. Prečo je to tak? Preto často nechceme počuť, čo nám Ježiš hovorí. Toto nie je pred naším uchom, teda naším životom. Ježiš od nás vyžaduje veľa, ak chceme byť jeho učeníkmi. Po prvé, dôverovať mu, nasledovať ho, odpúšťať si jeden druhému, natiahnuť ruku zmierenia a nakoniec formovať náš život podľa toho, čo hovorí. To všetko nie je ľahké urobiť, a preto sa často odbočujeme, pokiaľ ide o našu vieru. Povedzme, že všetci veľmi milujeme svätyne a púte. Tam sa cítime dobre a nejako inak. Určite máme aj svoje vlastné oddanosti a oveľa viac. Zároveň sa však môže stať, že v našom srdci nenávidíme inú osobu. A to je veľmi veľký kontrast, ktorý nie je možný v kresťanskom živote. To nedáva zmysel. Nemôžeme sa vrátiť z púte a stále nenávidieť iného muža. Preto je dôležité, aby sme sa teraz, tu, kde sme, učili od Ježiša Krista a formovali naše životy podľa toho, čo nám hovorí, a púť je nejakým spôsobom korunou tejto mojej duchovnej cesty. Táto púť by mi mala pomôcť vytrvať ešte lepšie v tejto jednej zmene môjho života. Nejako často veľmi zabúdame na posvätné. Pokúsme sa teda viac zahrnúť do našich životov osobu Ježiša Krista, aby bola v prvom rade a aby sme formovali náš život podľa toho, čo hovorí, že by sme mali žiť. Až potom môžeme ďalej rozvíjať našu duchovnosť, zbožnosť a všetko ostatné, čo robíme v našom živote. Existuje mnoho príkladov nejako krivej cesty duchovnosti, ktorá nás zavádza do omylu. Možno sa modlíme Svätý ruženec pravidelne alebo každý deň a zároveň ho nenávidíme. Je to nemožné, nemôže sa to stať. Ježiš nám hovorí, aby sme nenávideli. Takže tam môžeme vidieť túto jednu nesprávne umiestnenú spiritualitu. Sústreďme sa na Ježiša Krista, na jeho slová, na to, čo nám hovorí, ako máme žiť. Toto obdobie cirkevného roka je také, keď sa môžeme pripraviť najmä trochu pred začiatkom pôstu na jednu zmenu našej duchovnosti. Nech nám v tom pomôže táto svätá omša. Amen.