ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Milí farníci, v ťažkostiach tohto sveta, vo všetkých pokušeniach, ktoré má dnes človek, prichádzame pred našho Boha ako Abrahám v dnešnom prvom čítaní a prosíme ho, aby sa nad nami zmiloval. Na začiatku tejto slávnostnej svätej omše sa na chvíľu zastavme a prosme Boha, aby nám odpustil všetky nespravodlivosti, ktorých sme sa v živote dopustili.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnešné prvé čítanie nám chce ukázať, aký je náš Boh. Že je dobrý, milosrdný a mierny. Vidíme príklad Sodomy a Gomory. Miesta, ktoré sú príkladom hriechu a hriešnosti. Bol by som rád, keby sme sa dnes všetci pozreli na chvíľu na seba. Nie na iného, ale len na seba. Abrahám sa snaží hovoriť s Pánom. Abrahám to vedel, že v Sodome bude ťažké nájsť 50 spravodlivých ľudí, a preto prosil Pána. Z päťdesiat prišli na desať, ale Pán sa nevzdal. Kvôli desiatim spravodlivým zachráni mesto. Toto čítanie nám hovorí o zotrvávaní v modlitbe. Čo dokáže naša modlitba? Pozývam nás všetkých, aby sme videli, aká je to naša modlitba. Vlastne, modlíme sa vôbec? Abrahám je trpezlivý a veľmi pokorne pristúpil k Pánovi a prosil ho, aby zachránil toto mesto. Musel Abrahám prosiť? No nie, nemusel! Ale on sa za nich modlil. Prvé čítanie nás chce okrem iného naučiť, že modlitba to nie je niečo iba pre nás, keď prosíme v modlitbe len o niečo, čo potrebujeme. Sme povolaní modliť sa aj za iných. Aj keď je to ťažké, niekedy nespravodlivé, sme pozvaní pomáhať iným ľuďom, ktorí možno si ani nezaslúžili náš čas, aby sme sa modlili aj za nich. V tomto dnešnom uvažovaní sme počuli veľmi silné evanjelium, ktoré nám chce ešte lepším spôsobom vysvetliť, čo znamená MODLITBA. Zvlášť dôležitá je nasledujúca veta: A ja vám hovorím: Proste a bude vám dané! Hľadajte a nájdete! Zaklopte a otvorí sa vám! Vskutku, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a tomu, kto klope, otvorí sa. Táto Ježišova veta je vlastne naším riešením. Keď si prečítate túto vetu, každá moja kázeň alebo výklad môže byť zbytočný. Pán nám povedal, kde je riešenie všetkých našich problémov a potrieb. Vo všetkých krížoch a ťažkostiach. Ale dajme si pozor. To, za čo sa modlíme, nie je pre nás vždy dobré. Nie je to vždy najlepšie riešenie, aké sme si v živote predstavovali. Naozaj verím, že Pán vedie tento svet, Cirkev a celý náš život. Pokušenia sú veľké. Človek dnešného sveta veľmi POCHYBUJE, PODOZRIEVA. Jednoducho neverí! A ako nám potom môže Pán pomôcť? Ako Pán aby nám pomohol, keď si sami nie sme istí, čomu veríme? Je sucho, sú veľké problémy vo svete a v Európe. Požiare, hlad, materiálne škody, úroda sa suší a teraz je to ťažké a ďalšie, ešte neprišla ani jeseň. Aké veci hovoria veriaci proti Bohu! A potom očakávame pomoc? Kde je naša dôvera v Pána? Kde je naša viera, že sme Ježišovými učeníkmi? Milí farníci, zastavme sa na chvíľu a zverme svoj život Pánovi. Nielen naše životy, ale všetky trápenia a muky, ktorými trpíme v každodennom živote. Ale nerobme to s reptaním a odsudzovaním toho, aký je náš Boh. Ale s jednou veľkou dôverou, že všetko bude nakoniec dobre. Vieme, že jeseň bude určite ťažká, tiež aj zima určite bude ťažké, ale ak dôverujeme nášmu Pánovi, všetko nakoniec dobre dopadne. Amen.