ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Drahí bratia a sestry, nedeľa je dňom, kedy sa zvláštnym spôsobom stretávame s Pánom. Táto svätá omša je naším stretnutím s Pánom. Nedovoľme tomuto stretnutiu, aby prebehlo len tak. Otvorme svoje srdcia, prosme Pána, aby nám obnovil vieru.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnešná nedeľa a najmä dnešné evanjelium nám prináša tému o ktorej je potrebné rozmýšľať, a ktorá je veľmi dôležité. Je dôležité najmä pre Ježišových učeníkov, pre dnešných kresťanov na tomto svete. Náš každodenný život má svoj vlastný rytmus. Každý deň máme veľa povinností. Stretávame sa s mnohými ľuďmi. Pri všetkých týchto povinnostiach a stretnutiach môžeme zabudnúť, ktoré je moje poslanie. Môžeme zabudnúť, prečo sme tu na zemi! Pán nás dnes v evanjeliume veľmi jasne upozorňuje. A povedal by som, že toto upozorňovanie nie je len žart, alebo niečo podobné. Pán nás jasne upozorňuje, aby sme bdeli a boli pripravení, pretože aj keď si o ňom nemyslíme, On príde. Je zaujímavé počuť niektorých ľudí, ktorí o tom hovoria, že Pánov príchod je veľmi ďaleko. Koniec sveta? Nestane sa to, pokým ja budem na tejto zemi, alebo ktovie, kedy sa to stane. Môžeme sa z týchto viet zmýliť, ale osobitne by som chcel upozorniť nás všetkých, vlastne, chcem si to zopakovať i pre seba. Pán prichádza v chorobe, utrpení, rôznych krížoch a problémoch, ťažkostiach a napokon, keď ukončíme tento pozemský život. Dnes sme všetci tu v kostole. Máme sa dobre, sedíme a počúvame. Zajtra môže jeden z nás dostať zlé správy! Možno ohľadom zdravia alebo inej životnej situácie. Verím, že tu Pán myslí aby sme bdeli a boli vždy pripravení. Predstavte si, aké ťažké to má chorý, ktorý neverí v Ježiša! Aké je to ťažké chorému, ktorý čaká na koniec svojho života a vie, že sa blíži, ale neverí v Ježiša! Nedajbože to nikomu! Aký je jeho zmysel života? Aký bol zmysel celého môjho života, všetkého, čo som robil, usiloval sa, trpel? Drahí farníci, viera v Ježiša nie je žart! S naším dnešným príchodom na svätú omšu potrebujeme, aby sme ukázali, že naozaj veríme v Ježiša. Niekedy sa mi zdá, že Cirkev, vieru a Ježiša berieme len tak na ľahko. Akoby to bolo niečo mimo nás. Akoby to bolo niečo, čo je zvykom. Chcem upozorniť seba aj nás všetkých. Posledná veta dnešného evanjelia nám veľa hovorí. Komu je veľa dané, od toho sa bude veľa žiadať! Milí farníci, dostali sme toho veľa! Boli sme pokrstení ako deti, celý život chodíme na sväté omše, počúvame Božie slovo, počúvame Cirkev. Od nás sa bude veľa hľadať a žiadať. Musí byť rozdiel medzi Ježišovým učeníkom a tým, ktorý Ježišovím učeníkom nie je. Nemôžeme z nedele na nedeľu prichádzať do kostola k Ježišovi a nič vo svojom živote nezmeniť. To jednoducho nemôžeme. Ježiš nám dal veľa, ale na konci nášho života Ježiš bude od nás veľa žiadať. Bol by som rád, keby ste brali tieto Ježišove slová vážne a tiež aj to, že existuje v našich životoch jedna radosť, pretože sme Ježišovými učeníkmi. Napredovať vo viere deň čo deň, byť lepším veriacim. Aby sme prichádzali do tohto kostola z lásky, aby sme prichádzali na svätú omšu z lásky k Ježišovi. On je dôležitý. Dôležitý je iba Ježiš. Nie ja, ani nič iné. Len Ježiš. Amen.