ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Drahí farníci, dnešné Božie slovo je veľmi priame a hovorí veľmi jasným spôsobom o spáse a o našej úlohe ako Ježišových učeníkov. Pozývam vás všetkých, aby ste pozorne počúvali všetky dnešné čítania a premýšľali o nich dnes a v týchto dňoch pred nami.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnešná nedeľa nám prináša novú tému, nad ktorou sa môžeme spoločne zamyslieť. V prvom čítaní prorok Izaiáš hovorí: „Dobre poznám ich skutky a ich úmysly“. Veľmi často v našom živote, veľmi nadšení životom, slobodnou vôľou, mocou a podobne, zabúdame, že náš Pán veľmi dobre vie nielen to, čo robíme, ale aj to, čo plánujeme robiť vo svojich myšlienkach a v našich srdciach. Vidíte, nemôžeme oklamať Boha. Boha nemôžeme nijakým spôsobom „zafrknúť“. Chcel by som nás všetkých upozorniť na túto skutočnosť, aby sme si v živote dávali veľký pozor na to, čo robíme a na čo myslíme. Pre dnešné druhé čítanie je tu ešte hlbšia úvaha. Často hovoríme alebo sa sami seba pýtame: „Prečo to Boh dovolil?“ alebo „Prečo sa mne to práve deje“? Odpoveď nájdeme v dnešnom druhom čítaní. Apoštol Pavol hovorí o tom, ako Boh takto vychováva svojich synov – a to sme my všetci. Keď trpíme, keď máme problémy v živote, keď sa nám stávajú rôzne nemilé situácie, choroby a trápenia, obraciame sa k nášmu Bohu, pretože sami to nedokážeme riešovať. Predstavte si, že všetko v našom živote ide tak, ako si to predstavujeme? Viete čo by sa stalo potom? Tento kostol by bol prázdny. Nikto by neprišiel, lebo by sa nám všetko dobre darilo, nepotrebovali by sme ničiu pomoc. Apoštol Pavol nám tým hovorí jednu pravdu, ktorá nás môže povzbudiť – keď prídu trápenia, keď prídu ťažkosti, keď príde prenasledovanie – obráťme sa k nášmu Pánovi, a Pán možno neodstráni všetko zlé z nášho života, ale určite nám dá silu to všetko vydržať. To je odkaz dnešného druhého čítania. Zamyslime sa nad tým dnes a v týchto dňoch. Odpovedzme si sami na otázku: Kde by som bol, keby som v živote nemal žiadny problém? Často padáme na kolená pod ťarchou životných ťažkostí. Bojujeme proti nim, ale na druhej strane nám ich možno posiela drahý Boh, aby nám pomohol a naučil nás pokore. Dnešné evanjelium je veľmi dôležité. Ježiš opäť nás veľmi jasne upozorňuje. Nehrajme sa. To, že sme pokrstení, to, že chodíme do kostola, to, že sa často modlíme, ešte neznamená, že budeme spasení. Vidíme, čo nám Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu. Tí, ktorí si mysleli, že nakoniec naozaj vstúpia dverami k Pánovi, nemohli. Ježiš povedal, že ich vôbec nepozná. Rozmýšľajme a bojujme tak, aby sme aj my jedného dňa tak neprešli. Povieme Ježišovi: dobre, boli sme pokrstení, birmovaní, chodili sme do kostola, my sme to alebo ono. Dbajme na to, aby Ježišova odpoveď nebola ako v dnešnom evanjeliu: „Neviem, odkiaľ ste?“. Drahí farníci, dnešná nedeľa nás veľmi jasne upozorňuje, že byť Ježišovým učeníkom znamená byť veľmi zodpovedný. Byť Ježišovým učeníkom je životné poslanie, a nie nejaká zábava, alebo napríklad ešte horšie keď si pomyslím, neviem čo budem dnes robiť, tak pôjdem na omšu. Pán od nás žiada, aby sme zmenili svoje životy a je zvrchovaný čas, aby sme sa k zmene nášho života pohli. Začnem od seba, pretože Pán bude odo mňa viac žiadať, lebo mi dal aj väčšiu zodpovednosť. Amen.