ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Drahí farníci, dnes sme prišli k Pánovi, aby sme sa duchovne pripravili na Jeho narodenie. Na začiatku svätej omše vyznávajme Pánovi všetky svoje hriechy a nedbalosti.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnešná druhá adventná nedeľa nám bude hovoriť o určitých zvykoch, ktoré máme vo svojom živote a ktorých je potrebné odstrániť, ak nám nie sú dobré. Takže už v dnešnom prvom čítaní prorok Izaiáš pre nás možno trochu inakším spôsobom hovorí o pokoji, ideálnosti. V našich životoch potrebujeme POKOJ. Dnes ho naozaj potrebujeme. Povedal by som, že na každom kroku nášho každodenného života sa pokoj pomaly vytráca. A naozaj potrebujeme pokoj. Aj keď možno ani nepoznáme, prečo nieto pokoja. Alebo inak povedané: máme toho v živote veľa, no chýba nám pokoj – a ak ten pokoj nemáme, všetko ostatné, čo máme, ako keby bolo bezcenné. Všetci musíme spolupracovať na dosiahnutí pokoja. Nie je to ľahké. Jasné je, že na ňom nemôže pracovať iba jeden človek. Len jeden človek v jednej rodine nemôže udržať pokoj. Musíme to urobiť všetci spolu. Každý deň, krok za krokom, by sme mali pracovať pre pokoj. Pokoj sa buduje a pestuje. Pokoj si vyžaduje čas. Pravdaže v srdci cítime veľkú túžbu po tom, aby zavládol pokoj? Nechýba nám? Povedal by som, že dnešná nedeľa je nedeľou POKOJA. Dokonca si dovolím pozvať nás všetkých, aj to všetkých, ktorí majú určité konflikty v rodine, na ulici, medzi susedmi, priateľmi, príbuznými… kdekoľvek. Skúsme konflikt zmeniť na pokoj! Poďme s tým niečo urobiť. Nikto nemôže povedať, že je radostný a šťastný, keď sa s niekým nerozpráva! Všetkých to zaťažuje a žijeme s tým každý deň a pomaly nás to ničí. A tak nám môže byť krásne každý deň nášho života. Boh nám dáva každý deň veľa a zdá sa, že to nevidíme. Týmto vás všetkých pozývam, aby ste sa v tento deň spoločne zastavili, pozreli sa trochu okolo seba, na seba a podali ruku na zmierenie, odpustili staré rany, urážky a radostne spoločne šli ďalej. Presne sme toto počuli v dnešnom evanjeliu: PRIPRAVTE CESTU PÁNOVI, VYROVNAJTE JEHO CESTY. Kde má prísť Pán? Kde by sa mal narodiť? Vo vadbe a v prkosení? Čo nájde v našich srdciach, keď sa narodí? Nie ste unavení z negatívneho pohľadu na svet? Máte silu kráčať po cestách tohto sveta a každý deň niesť takéto bremeno? Môžeme sa všelijako ospravedlňovať a hovoriť: tento je taký, ten taký… alebo mi to urobil tento a podobne. A kde som ja? Aký som ja? V živote som neurobil ani jednu chybu? Nikdy som nikoho neurazil a neublížil nikomu? Milí farníci, nech nám všetkým táto adventná nedeľa pomôže trochu sa zamyslieť nad týmito témami. Podajme si jeden druhému ruku na zmierenie a aspoň si trochu obľahčime tento život, ktorý žijeme. Amen.