ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Drahí farníci, dnes sme prišli na svätú omšu, lebo chceme oslavovať Pána. Na začiatku svätej omše zastavme na chvíľu svoje rozmýšľanie, pozrime sa do svojho srdca a prosme Ježiša, aby nám odpustil všetko, čo v našom živote nie je dobré.
KÁZEŇ
Drahí farníci, dnešnou nedeľou celá Cirkev začína väčšiu prípravu na narodenie Ježiša. Včera sme mali možnosť priniesť Betlehemské svetlo do našich domov. Dnes slávime svätú omšu. V týchto dňoch sa intenzívnejšie pripravujeme na Ježišove narodeniny. Bol by som rád, keby sme sa v týchto dňoch zamysleli, čo vlastne oslavujeme? Ukazujeme my kresťania, Ježišovi učeníci, že sa na niečo pripravujeme? Ako čakáme Vianoce? Časom, ale hovorím o dlhšom čase, ľudia akoby pomaly zabúdali, že sa pripravujeme na Ježišove narodeniny. Keď teda niekomu povieme VESELÉ VIANOCE, neblahoželáme niekomu niečo v zmysle že chválime iného človeka, mali by sme oslavovať Ježišove narodeniny. Alebo napríklad povedzme, na Vianoce si dávame darčeky, ale kde sa nám v tom nachádza Ježiško? Samozrejme, veľa vecí potrebujeme a mnohé z našich zvykov sú krásne a mali by sme si ich zachovať. Medzitým, akoby sme pomaly zabúdali, kto je ten, kto nás v tom všetkom zbližuje alebo povzbudzuje. Upratujeme si domy, upravujeme dvory, firmy končia administratívne práce, každý vstupuje do akejsi hystérie a nervozity. Všetko sa pohybuje veľkou rýchlosťou. A Ježiš akoby zostal niekde zabudnutý, v nejakom inom svete. Slávia sa sväté polnočné omše, potom samotné Vianoce, chystajú sa slávnostné obedy, potom sa ľudia prejedia a potom oddychujú… a opäť Niet nikde Ježiša! Z týchto dôvodov, drahí farníci, cítim potrebu podeliť sa o tieto moje myšlienky s vami všetkými, dočasne zastaviť tento smer života a obrátiť sa, zistiť, že Ježiš, ktorý sa má narodiť, má vlastne riadiť náš život podľa Jeho pravidiel. Aby pre nás nebol dôležitý len kalendár a Ježiš zostal niekde v úzadí a možno aj zabudnutý. Pozrime sa na tieto dni, ktoré sú pred nami a ktoré prichádzajú, trochu inak. Nedovoľme, aby sme sa ocitli v dovolenkovej nervozite. Je to novší druh pokušenia moderného človeka. Prázdninová nervozita! Všetci sa ponáhľajú! Všetci bežia! Mali sme veľkú spoveď, ale ja cítim, že veľká spoveď by mohla byť znovu na ŠTEDRÝ DEŇ, znovu by prišlo veľa ľudí na spoveď. Do človeka vstupuje nervozita a v tej nervozite nastávajú vadby, hluk a krik, namiesto ticha, radosti a lásky jedného k druhému. Nedovoľme si to! V týchto dňoch sa každý deň stretávajte ako rodina. To urobte aj dnes. Modlite sa spolu. Jeden Otče náš – všetci spolu. Buďme aspoň na chvíľu ticho, stíšme sa a získajme tak ten pokoj. Nielen dnes, ale každý deň až do Vianoc. Aby sme seba nejako nacvičili, aby sme mali ten pokoj. Nedajme sa vyprovokovať. Myslím si, že dni, ktoré sú pred nami, sú práve také, aby sme to mohli uskutočniť. Milí farníci, prajem vám všetkým veľa trpezlivosti a lásky do ďalších dní. Nech je Betlehemské svetlo a Ježišov pokoj v našich srdciach, aby sme privítali Jeho narodeniny. Amen.