ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Milí farníci, Vianoce sú tiež veľkou radosťou na celom svete. Aj my sa tešíme. Preto sme sa dnes prišli na svätú omšu radovať, že Boh poslal svojho Syna na tento svet. Otvorme svoje srdcia na tejto svätej omši, nech ho Boh naplní láskou a radosťou.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnes slávime Vianoce – narodenie Ježiša. Oslavujeme príchod na túto zem osoby, ktorá nám ukazuje, teda ukazuje človeku zmysel života. Predstavte si, akí by sme boli ľudia, keby Ježiš neprišiel na túto zem? S jeho príchodom bojujeme sami so sebou, ako by to len potom vyzeralo, keby sme boli ponechaní sami na seba. Počas týchto Vianoc je to najdôležitejšie – pochopiť, prečo sa narodil Ježiš. Prečo On prišiel! Kvôli nám! Aby nám ukázal cestu života, ukázal nám zmysel nášho života. Tešme sa! Ale, my ľudia ako ľudia, pomiešali sme si veci. Na tohtoročné Vianoce toľko toho sme priprávali. V týchto dňoch sme sa veľmi ponáhľali, aby sme mali všetko pripravené. V našich domoch, na dvore, v okolí, aby bolo všetko čisté a upratané, na nákup darčekov, ozdobenie vianočného stromčeka v našich domoch. Tiež, naše kostoly sú pripravené, čisté. Toľko je toho! Hlavná otázka však znie: Kde je Ježiš? Narodil sa Ježiš v našom živote? Narodil sa Ježiš v našich srdciach alebo len prežijeme tento deň a začneme znova tak, ako to bolo predtým? Sú smutné Vianoce, keď niet Ježiša! Je smutné, keď ľudia nemajú silu zmeniť sa, a tak robia všetko ostatné, len aby sa nezaoberali sami sebou. Drahí bratia a sestry, neklamme si. Sme povolaní, aby sa Ježiš narodil v našom srdci. Aby sme zmenili náš spôsob života. Aby sme zmenili spôsob, akým hovoríme. Je to smutná a bolestivá pravda: ak bude zajtra všetko ako dnes – márne sme oslavovali Vianoce. Boh nepotrebuje naše žiarovky a vianočné stromčeky. Boh nepotrebuje naše ozdoby a svetlá, ktoré nám zakrývajú srdce a my si myslíme, že to Boh nevidí. Boh potrebuje naše srdce, Boh potrebuje nás, Boh potrebuje ľudí. Neklamme samých seba, nerobme zo svojho života divadlo. Oslavujeme Vianoce, všetko pripravujeme, no nepodáme ruku pokoja druhému človeku? Akú hodnotu má pre nás potom všetko ostatné? Vyzerá, že nijakú! Chceme, aby nám Boh odpustil aj tie najhoršie hriechy v našom živote – no my nechceme odpustiť iným. Práve naopak – všetko si dlho pamätáme a nakoniec sa nám to možno aj vypomstí. Bratia a sestry, Vianoce potrebujeme na obmäkčenie našich duší. Aby sme zabudli na naše staré rany. Vianoce potrebujeme na to, aby boli naše životy čo najradostnejšie,a nie preto, aby boli aj pre jedných, aj pre druhých trápne. To je hlavná otázka týchto Vianoc: Sťažujem niekomu život? Naozaj to robím, svojím prejavom a správaním? Ak to tak robím, Ježiš tam nie je prítomný– do toho je zapletený niekto iný, a je to diabol. Nedovoľme to. Zastavme to. Otvorme svoje srdcia. Otvorme svoju náruč, ktorá by mala prijať každého človeka. Pretože nás Boh prijíma, Boh nás miluje a odpúšťa nám. Ale, nikdy nezabudnite – Boh nám odpustí všetko, ale iba vtedy, ak my odpustíme druhým. Amen.