ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Drahífarníci, ako Ježišovi učenícismednesprišlinasvätúomšupočúvaťnášhoBoha, o čomnáschcednesnaučiť. OtvormesaDuchuSvätému, aby obmäkčilnašesrdcia a my, aby smesastalilepšímiľuďmi.
KÁZEŇ
Drahífarníci,ajdnessanachádzame v Ježišovejškoleevanjelia. My kresťaniatým, že v nedeľuprichádzamenasvätúomšu, vlastneprichádzame do školy, aby smesanaučilinovélekcie, ktorénámJežišchcepovedať a ktorénáschcenaučiť. Dnesmáme v prvomčítaníprorokaSofoniáša. Jeden, možnonietakýslávnyprorok. Napriektomuveľmisilnéslová, dnessme od nehopočuli v čítaní. Prorok Sofoniášnásdnes v prvomčítanívyzýva, aby smebolina zemi pokorní. Byťspravodlivý, byťpokorný.Zaujímavé jejehoslovo, MOŽNO budemechránení pred Pánovýmhnevom. Drahífarníci, počujeme v čítaniachodprorokov, od Pána, žeBohsastará o svojľud. Bohsapozeránatútozem a nechsanámzdáživotnatejto zemi akokoľveknespravodlivý a ťažký, Bohvšetkopozornesleduje. Verím, že je lenpotrebnéotvoriťsvojesrdcePánovi a on určitepomôževšetkým, ktorí to potrebujú. Ale je veľmidôležité, aby sme v našomživote, najmä v každodennom, venovalipozornosťtýmtoveciam, ktorénámhovoríprorokSofoniáš. Sú to spravodlivosť a pokora. Áno a užje tunašaprváhodina v dnešnejškole. Najprvsitrebaspytovaťsvedomie, bolismedoteraz SPRAVODLIVÍ a POKORNÍ? Ak niesme, mali by smesakajať a prosiťPána, aby námodpustil, ale je tieždôležité, aby smetakíboliaj od dnešnéhodňa. V pokračovaní, prichádzame k druhémučítaniu, kapoštoloviPavlovi, ktorý je námužveľmidobreznámy. Hovorízaujímavúvetu: …. bláznovsvetasivyvolilBoh…. A takďalejhovorí… žežiadensmrteľníkaby sanechválil pred Bohom. Všetcismetuvoveľmiveľkomnebezpečenstve. Je to naše ego, našahrdosť,pýcha, naše ja… Tu smeslabí. Veľmisanámpáči, keďnásniektochváli. Radi smevážni. Chcemebyťhlavní. To je všetko v poriadku, ale medzipýchou a namyslenosťou je veľmitenkáhranica. A my ľudiasmeužtakíslabí, no užkeďsmetakí, akprekonámetútonamyslenosť a potomsmevlastne pred Bohom veľmimalí. Preto Pavol hovorí, žeBohsivyvolilslabých, aby zahanbilmúdrych. Lebo slabí, malí, skromníľudianiesúhrdí. Bohsananásnepozerápodľa toho, čomáme, čovlastníme a koľkosme v životedosiahli. Pozerápredovšetkýmnanašesrdce a na to, čo je v ňom. Koľkoľudížije v ilúzii, žesúnatejto zemi veľmidôležití. A zajtrasamôžezjaviťchoroba, vážnadiagnóza a čopotom? Všetkopadá do vody a človek, aknemáoporu v Bohu, jednoduchonevydrží. Môžetesi to napríkladvšimnúťnaľuďoch, ktorízrazudostaliurčitúchorobualebostratilinejakéspoločensképostavenie, ktorémali.PotomsastrašnenahnevalI, bolizlejvôle, všetcisúimvinní a zlí, tíľudiaužničnechcú. Žiadnéhoinéhočloveka, žiadnehoBoha, nikoho. Prečosa to deje? Pretoževšetko, čomalitítoľudiapredtým, nevnímaliakodar od Boha, ale akosvojuosobnúzásluhu. A teraz, keďužľudiatonemajú, aleboužvšeličonedokážu, tak je prenichtentoživotniečímnespravodlivým a zlým, a keďvšetkoišlotak, akosipredstavovali, niktoimnebolrovný. Drahífarníci, postarajmesao to, aby sme v našomživotevždyďakovaliBohu za to, čodostávame v každodennomživote. Amen.