ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Drahí farníci, ako Ježišovi učeníci sme dnes prišli na svätú omšu prosiť Pána, aby nám pomohol v každodennom živote. Na začiatku sa modlime a vzývajme Ducha Božieho.
KÁZEŇ
Milí farníci, v dnešnom prvom čítaní Pán žiada od Abraháma niektoré veci, povedal by som, že sú to životné rozhodnutia, ktoré mu na prvý pohľad nie sú veľmi milé. Iné reakcie od Abraháma nepoznáme. Možno sa hneval. Možno bojoval sám so sebou, keď počul, čo od neho Boh žiada. Veľmi často, takmer každý deň, Boh od nás kresťanov, Ježišových učeníkov, žiada veľa vecí. Žiada od nás, aby sme svoj život usmernili k Nemu, k Božiemu kráľovstvu. Žiada od nás, aby sme zmenili svoje životné návyky. A často na to reagujeme zle, pretože je to pre nás ťažké. Je ťažké zmeniť seba. To je najťažšie. Náš kresťanský život je boj, skutočný boj, povedal by som. Neustále sa prikláňame k nejakým vlastným pravidlám a často zabúdame na Božie pravidlá. Preto sme aj dnes na tejto svätej omši, aby sme odovzdali svoj život Bohu, aby nám pomohol prekonať to naše ego a aby sme mali silu ako Abrahám robiť to, čo od nás Boh žiada. V dnešnom evanjeliu máme potvrdenie našej cesty. Boh hovorí svojím jasným hlasom, koho by sme mali počúvať. Je to Ježiš Kristus. On je ten, podľa ktorého by sme mali žiť svoj pozemský život. Veľa vecí v našom živote prichádza zbytočne. Často sme nahnevaní na celý svet, na seba, na ľudí okolo nás a niekedy ani nevieme, prečo sa na niekoho hneváme. Nie je tento život darom od Boha? Nemal by som využiť život na to, aby som bol dobrý a radoval sa? Tvoril a pracoval, staval, bojoval za dobro a svätosť? Je veľmi zlé, ak ako Ježišovi učeníci ideme iným smerom. Je veľmi smutné, keď máme kresťana, Ježišovho učeníka, ktorý má večne zlú náladu, je nahnevaný, neustále „repce“ na všetko a všetkých. Jednoducho povedané: situácia je veľmi vážna, ak sme Ježišovými učeníkmi a nevieme alebo sme sa zabudli radovať. Povedal by som, že toto je jedno z hlavných kritérií, podľa ktorých môžeme oceniť, aký som Ježišov učeník! To je radosť! Cítim radosť v srdci, alebo už mám všetkého dosť? Nemám chuť na nič. Jednoducho povedané dobre mi je v izbe, doma a o ostatné sa veľmi ani nestarám, nebaví ma to. Alebo ma zaujíma len to, ak sa niekomu stane niečo zlé, vtedy mi je zaujímavé rozprávať o tom. Milí farníci, dnešná nedeľa nás chce vrátiť do reality nášho života. Chce nás priviesť na to, aby sme sa pozreli do nášho srdca, do našich myšlienok a potom môžeme zhodnotiť, aké sú naše skutky, aké je naše správanie. Pán chce radostného kresťana, nie niekoho smutného a mrzutého. Tento život je dar, ktorý sme dostali od Pána. Ako ten dar využijem? Budem riešovať problémy života niekoho iného alebo svojho? Na konci nášho života nebude nič dôležité, len to DOBRE, ktoré sme vykonali. Preto sa snažme každý deň, koľko sa len dá, robiť dobro, pomáhať si jeden druhému, podeliť si radosť jeden s druhým. Netreba kopať jamu jeden druhému a čakať, aby sa niekomu stalo niečo zlé. Amen.