Na úvod
Drahí farníci, je ôsma cezročná nedeľa. Ježiš nás dnes pozýva, aby sme uvažovali nad svojim každodenným životom a viacej komunikovali s našim Pánom Bohom. Preto na začiatku tejto sv. omše poprosme Pána, aby nám odpustil všetky naše hriechy a previnenia a odpusťme si navzájom hriechy.
Kázeň
Drahí bratia a sestry, drahé deti a miništranti,
Cirkev dnes slávi 8. cezročnú nedeľu. Už len pár dní nás delí od sv. pôstneho obdobia – času pôstu, modlitby a tichosti. Preto dnešné evanjelium, ktoré sme počuli sa nám snaží pomôcť) pochopiť tento náš život.
Počuli sme v dnešnom v dnešnom evanjeliume ako sa Ježiš opytuje: „Môže viesť slepý slepého?“ CHCEL BY SOM DNES SPOLOČNE S VAMI UVAŽOVAŤ O DUCHOVNEJ SLEPOTE. O čo vlastne ide? Najprv je potrebné, aby si každý prehodnotil svoju vieru. Zdôrazňujem, že to musí byť vykonané bez akéhokoľvek iného vplyvu. Povedzme, že ak nás niekto urazil a sedí v kostole v istom rade ako aj my, to v tomto prípade musíme ignorovať. Teraz nás výlučne zaujíma aká je naša viera. Potrebné je zanedbať každý iný vplyv.
Veríme Pánovi? Ako mu dôverujeme? Alebo je v našich srdciach veľa toho, čo nie je spojené s Pánom? Vidíme, preto Ježiš dnes hovorí o slepcovi a či on môže niekoho viesť. Keď o tom uvažujeme a uplatníme v svojom každodennom živote potom môžeme rozmýšľať a položiť si otázky: Môžem ja niekomu dávať radu ak vo svojom srdci cítim nenávisť alebo nedôveru?Ako ja môžem inému hovoriť o Bohu, Ježišovi ak vo svojom srdci cítim nenávisť?
Bratia a sestry, chcem, aby sme všetci uvažovali nad Ježišovými slovami. Musíme všetci spoločne pracovať na tom, aby sme zo svojich sŕdc odstránili všetko, čo nie je dobré. Všetko to, čo poháňa na nenávisť, závisť a tak ďalej.
Ježiš tiež povedal v dnešnom evanjeliume: „Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo.“ Čiže znovu sa jedná o našom srdci. Musíme pracovať na zmene nášho srdca, v svojom každodennom živote sa o to usilovať. Určite sa nájde každý deň veľa dôvodov skrze ktorých cítime nespravodlivosť alebo sa cítime ponížene. Ale povedal by som, že nás dnešná nedeľa pozýva, aby sme sa viacej zahľadeli na Pána a pokúsili sa svoje životy položiť Jemu do rúk. Môže to na chvíľu znieť ako zbožná teória, ale v dnešnom svete a dokonca aj v Cirkvi práve toho aj najviac chýba – viery a dôvery v Pána Boha.
Povolávam Vás, drahí farníci, aby ste sa snažili práve to konať, nechať sa viesť a každým dňom volať na Pána, aby nám pomohol. A usilovať sa každý deň svoje srdce prispôsobiť Jeho prikázaniam ako aj Pána Boha zapájať do všetkých našich rozhodnutí. Pracujme na tom a cvičme sa, aby sme nereagovali rýchlo. Snažme sa pracovať na tom, aby sme sa bránili okamžitému riešeniu situácie svojimi silami, keď narazíme na nejaké pokušenia a problémy. Nechajme to na Pána. Uvidíte, že sa práve vtedy objaví najlepšie riešenie. Usilujme sa dbať na svoje rozprávanie. Nemusíme každému odseknúť, ak nám niečo nebolo po vôli. Niekedy sa aj zastavme, prestaňme rozprávať a odovzdajme všetko do rúk Pána. Toto je úloha, ktorá je pred nami a nie je tak ľahké splniť ju. Nech nás táto nedeľa povzbudí, aby sme svoj život vkladali do rúk Pána. Amen.