2. pôstna nedeľa v roku C

Na úvod

Bratia a sestry, je druhá pôstna nedeľa. V dnešnom evanjeliume budeme počuť výzvu, aby sme počúvali Ježiša. Na začiatku tejto sv. omše uznajme drahému Bohu všetky tie chvíle, keď sme nepočúvali Ježiša.

Kázeň

          Drahí bratia a sestry, drahé deti a miništranti,

pôstny čas ubieha. Každým dňom sme stále bližšie k oslave Veľkej noci. Cirkev sa nám snaží dať na vedomie vo svojich každodenných čítaniach, piesňach a modlitbách, že sa deje niečo iné a nie je rovnaké ako čo bolo predtým. Môžeme si potom položiť otázku: Som aj ja tiež iný ako, čo je to pieseň a farba v kostole? Môžeme si túto otázku položiť ako jednu z možností duchovnej obnovy v tomto pôste.

          Avšak, pozastavil by som sa na chvíľu pri druhom čítaní. Apoštol Pavol hovorí v druhom čítaní, že mnohí žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Čo by to pre nás znamenalo? Kto sú vlastne nepriatelia kríža? Dnes si môžeme položiť otázku: prijímam ja kríž? Alebo môžeme aj uvažovať o tom, čo by pre mňa bol kríž. Najprv si musíme byť vedomí, že každý z nás v tomto kostole má svoj vlastný kríž. Tiež, každý si myslí, že je jeho kríž najväčší a najťažší. Ale ak pouvažujeme o Božom slove potom máme povzbudenie, aby sme sa nepozerali na druhý kríž ale máme nosiť svoj vlastný. Aká veľká úloha počas tohto pôstu! Nosiť svoj kríž! Mnohí sa zriekajú v pôste veľa vecí. Mnohí robia veľké a ťažké rozhodnutia. A ja by som všetkých nás pozval, aby sme prehodnotili seba, NOSÍME SVOJ VLASTNÝ KRÍŽ? On môže byž väčší, či menší – ťažší, či ľahší. Týmto krížom môže bť naša rodina, priatelia, kolegovia. Krížom môžu byť aj naše hriechy a slabosti. Máme hriechy a slabosti? Jasné, že máme. Každý z nás pozná tie svoje. Či to nie je dostačujúci kríž, keď vieme, že sme hriešni a slabí ľudia? Či nestačí ten kríž, keď viem koľko zlého som v živote vykonal? Verím v Božie odpustenie?

          Vidíme, drahí farníci, to sú otázky, ktoré nám majú pomôcť dať odpoveď na prvú otázku, ktorá znie: NOSÍM JA SVOJ VLASTNÝ KRÍŽ?

          V dnešnom evanjelume máme, povedal by som, jeden príkaz. A z oblaku zaznel hlas, ktorý povedal Ježišovým učeníkom: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“

          Skúsme, drahí farníci, svoj život pozerať CEZ JEŽIŠA. A zase si môžeme položiť otázku: POČÚVAME JEŽIŠA? Po prvé musíme si byť vedomí, že je On našim priateľom. Povedal by som najlepším priateľom. Všetko to, čo nám on hovorí, aby sme robili určite je dobré. Prečo potom tak nerobíme?

          Nech v tomto pôste urobíme dôležité rozhodnutie, že ideme počúvať, čo nám Ježiš hovorí. Bez ohľadu, či je to ťažké alebo nemožné. Rozhodnite sa v svojom každodennom živote robiť to, čo od nás žiada Ježiš. Povedzme si: On hovorí, aby som hovoril iba pravdu! Nevyslovujme klam počas dňa. Snažme sa o to. To určite niekedy nie je ľahké a stáva sa, že nám aj „vyletí“ dajaká lož.

          Ale máme jednu veľkú výzvu pre náš každodenný život. A ešte mnoho ďalších pravidiel o ktorých hovoril Ježiš. Otvorme Sväté písmo. Čítajme o tom, čo nás Ježiš poučuje a snažme sa to aj uplatňovať v každodennom živote. To je pôst, drahí farníci, to je cesta, ktorá nás vedie k Veľkej noci. Amen.

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.