Drahí bratia a sestry, dnes je 5. pôstna nedeľa. Vstupujeme do jednej zvláštnej časti liturgického roka. Kríže vo všetkých našich kostoloch po celom svete sú zahalené. Je to ako keby všetko pomaly zastávalo. Ako keď sa priprávame na niečo, čo nie je dobré. Na začiatku tejto sv. omše, zrieknime sa všetkých hriechov a previnení, ktoré sme v živote spáchali.
Kázeň
Drahí farníci, drahí milí hostia,
vstupujeme do dní, keď sa pred nás kladú stále väčšie a väčšie výzvy. Dnešné evanjelium je niečo, čo presahuje naše ľudské hranice. Počuli sme dnes, ako Ježiš hovorí niekoľkými vetmi a domnievam sa, že to môže iba On – Boh tak hovoriť. Je na nás, aby sme sa ho pokúsili nasledovať.
Počuli sme v dnešnom evanjeliume ako pred Ježiša privádzajú ženu, ktorá bola pristihnutá pri cudzoložstve. Nepriviedli ju farizeji pred Pána, lebo ju chceli potrestať, ale chceli aby sa Ježiš chitil do pasce (tako i čitajte pasce) a tak mali dôvod čím skôr ho zajať a zabiť. Avšak Ježiš túto situáciu zmení v opačnom smere. Toto je prvá vec, ktorú sa dnes môžeme naučiť od Pána. My chceme niečo, ale Pán to vždy môže zmeniť, otočiť na druhú stranu. Môže urobiť, aby niečo bolo úplne odlišné od toho, čo sme plánovali. My často v takých situáciach hundreme a odporujeme, ale dnes nás evanjelium učí inému, čiže máme sa správať úplne inak. Dnešná prvá lekcia hovorí ako máme náš život, všetko to, čo robíme a konáme ponechať na Pána.
Takže, povedali sme, že farizeji chceli Ježiša chytiť do pasce, ale čo On robí? V tej situácii Ježiš pred nich kladie hriech, ktorí ONI spáchali a nie tá žena, ktorú priviedli. Veľmi zaujímavá situácia! Toto je ďalšia lekcia, ktorú sa môžeme dnes naučiť. Ak nechcem svoj život prispôsobiť Božej vôli, môj hriech ma zničí. Nezničí ma Boh, ani iní, ale ja sám.
Všetci, ktorí mali vo svojich rukách kamene a boli pripravení kameňovať túto ženu, pomaly sa vytrácali. Nič nepovedali, ani sa nehádali, len sa otočili a odišli. Pre mňa je toto jeden prekrásny obraz z nášho života. Vždy sa nájde niekto v našom živote, ktorý je pripravený, drží kameň a čaká hodiť ho do nás. Máme dve možnosti. Môžeme tiež vziať kameň, zaútočiť a potom sa brániť alebo môžeme svoj život položiť do rúk Pána a potom on urobí zázrak, ako čo dnes urobil v dnešnom evanjeliume s týmito ľuďmi, ktorí držali kamene v rukách. Nakoniec Ježiš a žena, hriešnica zostali sami. Ani On ju neodsúdil.
Bratia a sestry, bez ohľadu na to, koľko to chceme odsúdiť, Boh ju neodsúdil. Odpustil jej všetky hriechy a zlyhania. Dal jej novú šancu a nový život, aby mohla začať od počiatku. Ježiš na konci dnešného evanjelia niečo dôležité povedal. Vyslovil vetu, ktorú my niekedy nechceme počuť. Povedal: „Choď a už viacej nehreš!“ Je to výzva k svätosti. Veľké dielo Ježiš vykonal v dnešnom evanjeliume, ale tiež dal aj opravdivú úlohu. Už viacej nehreš! Nie je to tak ľahké, ale predsa nás na to vyzval. Teraz je na nás, či sa rozhodneme vo svojom živote tak konať alebo nie.
Povolávam Vás drahí farníci, aby sme sa rozhodli, že už viac nebudeme hrešiť. Každý najlepšie sám vie, čo je to v jeho živote, čo nie je dobré. Každý vie svoj hriech a dnes je príležitosť vložiť ho do rúk Pána, aby nám odpustil. Na konci zostáva veta, ktorá bude navždy vyzváňať na tomto svete: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do iného kameň!