Na úvod
Bratia a sestry, milí farníci, je Nedeľa Božieho milosrdenstva. Dnes, v tejto dobe, to skutočne potrebujeme. Dnes sa chceme zvlášť modliť za všetkých, ktorí sme v našich domovoch. Nech nám Pán pomôže a nech nás neopustí. Nech nám dá silu vydržať toto všetko a nestratiť v Neho vieru, aby sme neupadli do pokušenia ako, čo sa stalo Tomášovi nazývanemu Didymusovi z dnešného evanjelia. Na začiatku tejto svätej omše vyznajme a oľutujme svoje hriechy, prosme Božie milosrdenstvo, aby nám odpustilo všetko, čo v našom živote nebolo dobré.
Kázeň
Drahí farníci, bratia a sestry v Kristovi,
je druhá veľkonočná nedeľa a Cirkev chce dnes zvláštnym spôsobom uvažovať o Božom milosrdenstve. V prvom čítaní, ktoré sme počuli, že nám apoštol Pavol uvádza štyri dôležité aspekty Ježišovho učeníka a sme povolaní prekontrolovať náš život, či ide týmto smerom čiže, či žijeme týmto spôsobom. Tie štyri aspekty sú: učenie apoštolov, bratské spoločenstvo, lámanie chleba a modlitba.
Možno niekedy v našom kresťanskom a náboženskom živote premýšľame o tom, ako a čo lepšie prežívať svoju vieru čiže kresťanstvo. Často krát cítime v našom živote, že jednoducho chceme dať Bohu viac. V tomto uvažovaní alebo nespokojnosti ideme na rôzne pobožnosti o ktorých sme možno ani nie istí, že sa Bohu páčia. Potom možno počuť otázku: Veľa sa modlím, už neviem, či sa to Bohu páči alebo nie? Ako som povedal, Pavol nám dnes prináša jeden recept na kresťanský život. Kresťan je určite povolaný vždy dať Bohu viac a každý z nás by mal tieto štyri aspekty prehodnotiť, či takto žijeme.
Začnime tým prvým: učenie apoštolov. Zahŕňa všetko, čo čítame v Listoch, čiže vo Svätom písme; všetko, čo nám Cirkev dáva ako pokyny a pravidlá pre náš kresťanský život. My kresťania veríme, že Cirkev je miesto, kde žije sám Boh. Preto musíme veriť Cirkvi. Ona je svätá, ale aj hriešna avšak učenie apoštolov je niečo základné, o čom by sme nemali pochybovať.
Druhým aspektom je spoločenstvo. Nemôžeme sami! Cirkev nie je miesto pre JEDNOTLIVCA, ale pre spoločenstvo. Ak si niekto myslí a dovoľuje si myslieť, že je on veľmi dôležitý v Cirkvi, povolaný robiť všetko alebo ak sa človek považuje ako veľmi dôležitá osoba v komunite a vytvára atmosféru, že sa bez neho nedá potom by takáto osoba mala zvážiť, či žije tento druhý aspekt čiže spoločenstvo. Sme povolaní každý deň nášho života, kresťanského života prehodnocovať spoločenstvo.
Tretí aspekt je lámanie chleba. Toto je svätá omša! Tretí aspekt, ale veľmi dôležitý! Bez svätej omše neexistuje kresťanský život. Bez svätej omše nám nič nemá hodnotu. Tu sa môžeme opýtať seba ako prežívame svätú omšu. Skutočne sme prišli počúvať Božie slovo, počúvať to, čo nám hovorí Pán alebo sme len prišli do kostola ako do nejakej budovy?!
A štvrtý aspekt je naša modlitba. Keď prvé tri aspekty skutočne zvládneme žiť potom uvidíme, ako je naša modlitba iná. Potom otázka, ktorú som povedal na začiatku môjho uvažovania získa správnu odpoveď. Dostaneme odpoveď ako, čo a kedy sa modliť. Potom naša modlitba nebude bezzmyselná čiže nebudeme sa takto cítiť počas modlitby.
Aj keď veľmi dôležité, chcem nakoniec povedať niečo aj o dnešnom evanjeliu. Všetci vieme, o čom píše apoštol Ján. Chcem vás všetkých pozvať a povzbudiť, aby sme v tejto zložitej situácii neboli ako Tomáš nazývaný Didymus, ale aby sme skutočne dôverovali Pánovi. Aj keď sa nám možno zdá, že sú časy príliš ťažké, Pán vedie Cirkev a neopustí ju, ako nám aj sľúbil. Amen.