Na úvod
Drahí farníci, hoci nie sme všetci spoločne v kostole aj dnešnú nedeľu chceme oslavovať Pána. Určite chceme byť v kostole čo najskôr, aby sme sa vrátili k normálnemu priebehu života. Avšak aj dnes nám Pán radí, aby sme sa najskôr zastavili a pozreli sa do našich životov. Všetko, čo nie je dobré, všetko, čo chceme odovzdať do rúk Pána, odovzdajme to teraz na začiatku tejto svätej omše.
Kázeň
Drahí farníci, v dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolských Peter hovorí ku všetkým tým, ktorí Ježiša z akéhokoľvek dôvodu odsúdili. Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ Vidíme, že my ako kresťania, ako Ježišovi učeníci zohrávame na tejto zemi veľmi dôležitú úlohu. Naše bytie, jestvovanie, náš život, nie je iba náhoda alebo udalosť. V prvom čítaní Peter oslovuje všetkých, ktorí odsúdili Pána. Či už to robili nevedome alebo úmyselne, pozýva ich všetkých, aby sa obrátili. Je to tiež výzva aj pre nás. Sme svedkami mnohých dianí v období za nami. Sme svedkami ľudskej slabosti a maličkosti. Mám pocit, že to, čo vtedy hovoril Peter, by sme mali všetci dnes počuť. Potrebujeme obrátenie každý deň. Každý deň musíme pracovať na sebe, potichu, pokorne, ponížene a trpezlivo. Veľa vecí za ktoré možno dnes bojujeme, nie sú až také dôležité v porovnaní k tomu, čo Boh pripravil pre človeka. Mám pocit, že toto obdobie, v ktorom sa dnes nachádzame je presne také. Ukazuje nám, aký je neistý sú náš každodenný život. Ukazuje nám, že potrebujeme jednu istotu, ktorú môžeme nájsť iba v Pánovi.
Práve v tomto duchu je aj druhé čítanie, v ktorom sa nám znovu prihovára apoštol Peter. Jeho veta môže byť veľmi dôležitá pre náš každodenný život. Ona znie: „Ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom.“ Myslím si, že táto veta je jedným z receptov pre náš život. Mnohokrát chceme v našom živote dosiahnuť určitú spravodlivosť, nájsť pravdu, vrátiť každému toľko koľko si zaslúžil. A na druhej strane v dnešnom čítaní vidíme, že v Božích očiach je hodnota niečo úplne iné. Možno je načase zastaviť sa, pozrieť sa dovnútra a uvidíme, či môžeme byť takí. Môžeme trpieť, vydržať, mlčať – nič nehovoriť a čakať? Určite je to ťažké, vyžaduje si veľa duchovnej sily. Je preto čas obrátiť sa na cestu, ktorú sme dnes počuli, že je Bohu milá. Môže to byť ťažké, môže to byť veľmi ťažké, ale je to Bohu milé a my sme k tomu povolaní. Neberme spravodlivosť do vlastných rúk – pretože nemôžeme súdiť tak, ako to robí Boh. Jedna vec, ktorú si môžeme byť istí je, že Boh určite neopustí malého a zraneného človeka, ktorý dôveruje jeho láske a milosrdenstvu.
Vlastne aj evanjelium to potvrdzuje. Pán, ktorý hovorí, že je BRÁNOU. Jasne nám hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ Toto nech nás vedie v našom pozemskom živote. Keď sa týmto spôsobom pozeráme na tento náš pozemský život potom všetko, čo sa nám stáva, či už je dobré alebo nie dobré, možno pozerať inými očami.
Nech je toto obdobie skúšky, v ktorom sa nachádzame, motiváciou k rozhodnutiu viacej vkladať náš život do rúk Pána. Iba tak môžeme s pokojným svedomím kráčať touto cestou života. Amen.