16. nedeľa v cezročnom období v roku C

ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE

Drahí farníci, je nedeľa, deň Pánov. Prišli sme na svätú omšu, pretože potrebujeme, aby nás Božie slovo povzbudilo do nášho života a naučilo niečo nové. Istotne sme v týždni  pred nami urobili veľa chýb. Teraz sa postavme pred Pána a prosme ho, aby nám všetko odpustil.

KÁZEŇ

Milí farníci, dnešná nedeľa nám prináša zaujímavé čítania a povedal by som, že veľmi poučné pre nás Ježišových učeníkov. Totiž v dnešnom prvom čítaní sme počuli o Abrahámovi. Počuli sme, ako Abrahám hneď uhostil troch mužov, ktorí sa mu zjavili, a v skutočnosti to bol Pán. Hneď si ich uctil, uhostil, staral sa o nich. Čo nám hovorí dnešné prvé čítanie? Všetkých nás vyzýva, aby sme si nezatvárali srdcia pred potrebami druhých. Rád by som túto myšlienku trochu rozšíril a pozval nás všetkých, aby sme sa zamysleli nad naším vzťahom k potrebám iných. Nemusí ísť o finančnú pomoc. Môže to byť aj naše farské spoločenstvo, kde sme všetci povolaní slúžiť. Farské spoločenstvo je totiž priestor, kde si každý nájde niečo pre seba. Každý môže slúžiť Pánovi prostredníctvom farského spoločenstva. Či už je to spevák, čitateľ, alebo niekto  zapojení do inej činnosti. Najjednoduchšie je zavrieť srdce, do ničoho sa nemiešať alebo dokonca nechodiť do kostola. To od nás Boh nežiada. Vidíte, Abrahám dostal vo svojom živote veľa požehnaní práve preto, že otvoril svoje srdce Pánovi a službe. Nemôžeme v našom živote očakávať veľké milosti a najmä vtedy, keď sme zatvorení vo svojich štyroch múroch, že sa máme dobre a na všetkom ostatnom nám vlastne nezáleží. Dnešné evanjelium pokračuje presne v tejto téme. Počuli sme o príbehu, ktorý nám je dobre známy. Marta a Mária sú okolo Pána. Ony predstavujú nás. Marta si dala veľký pozor, aby bolo všetko tak, ako má byť. Aby bola obsluha v poriadku, aby bolo všetko čisté a upratané – to je určite dobré a potrebné. Mária však sedela a počúvala, čo Pán hovorí. Aj to potrebujeme. Tieto príklady sú nám dané, aby sme videli, kde sme, kde sa my v tomto nachádzame? Povedal by som, že nie je dobré byť ani len Martou, ale ani len Máriou. Je dôležité aby sme dosiahli jednu rovnováhu v našom živote. Je potrebné počúvať Božie slovo, čo nám Pán hovorí. Ale je tiež potrebné, aby sme v živote pracovali a slúžili, ale aby sme to robili  s radosťou. Verím, že potom Pán požehná všetko, čo robíme. Bol by som rád keby sme sa všetci, počínam od seba, pozerali na naše farské spoločenstvo ako na miesto slúženia a uskutočnenie svätosti. Aby naše farské spoločenstvo bolo miestom, kde môžeme dosiahnuť svätosť. Áno v našom farskom spoločenstve, nebuďme len Máriou, alebo len Martou, ale buďme tými,  ktorí svojou vlastnou cestou budeme napredovať k svätosti. Nech nám k tomu pomôže táto nedeľa, aby sme viac premýšľali v dňoch pred nami, kde je moje miesto, a možno aj pozreli na to, kde je moje miesto. Som na správnej ceste, darí sa mi v živote práve teraz? Či Boh odo mňa očakáva presne to, čo teraz robím? Najjednoduchšie je prestať sa modliť, prestať chodiť do kostola alebo sa hnevať na celý svet. Vždy si spomínam  na jeden príbeh. Znie to takto: Jeden muž sa nahneval na celý  svet. Naozaj bol strašne nahnevaný. Nevidel nič dobré na svete. Všetko bolo zlé. Ľudia, politika, cirkev, mladý, starý – úplne všetko. Išiel po ulici a do ktorejkoľvek spoločnosti sa pridal, hovoril aké je všetko zlé. Niektorí ho počúvali viac, niektorí menej. Jedného dňa ten muž zomrel. A viete čo sa stalo? NIČ! Nikto si ani nevšimol, že je preč, že ho nieto. Milí farníci, nedovoľme si,  keď ukončíme život na tejto zemi, aby za nami zostalo jedno veľké NIČ. Amen.