25. nedeľa v cezročnom období v roku C

ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE

Milí farníci, dnes sme sa opäť zišli v Pánovom dome, aby sme Ho prosili o silu, ktorú potrebujeme v našom  každodennom živote. Dnešná svätá omša nech je pre nás novou motiváciou konať dobro. Na začiatku oľutujme všetko zlé, čo sme v živote urobili.

KÁZEŇ

Drahí farníci, v dnešnom prvom čítaní sme počuli proroka Amosa. Hoci text, ktorý sme počuli, pochádza z veľmi ďalekej  minulosti, aj dnes je veľmi aktuálny. Vidíme, ako Amos píše o „šliapaní“ toho chudáka. V dnešnej dobe, keď sa nad tým zamyslíme, si môžeme klásť otázku, ako sa správame k druhým alebo aký máme vzťah k tým, ktorí toho možno nemajú toľko ako my, sú chudobní. Ľudské  dejiny si pamätajú veľa vecí a človeku vždy hrozí nebezpečenstvo, lebo zabúda, že je len človek. Povedal by som, že dnešná nedeľa nás môže naučiť nezabúdať, že je tu niekto, kto je nad nami. Na to často zabúdame. Často sa správame, akoby sme my  boli bohovia. Nemusí to byť tak, ako nám dejiny hovoria o vojnách alebo iných veciach. Môže to byť dnes vyjadrené našimi slovami, gestami alebo našim mlčaním. Koľko nepríjemných situácíi sme niekomu spôsobili tým, že sme sa s ním nechceli rozprávať? Alebo možno hovoríme niektoré veci, alebo udalosti  do očí, ale nesprávnym spôsobom, vlastne neslušne? To všetko sú veci, ktoré tvoria náš život a v prvom čítaní sme počuli, že Pán sa na nich skutočne pozerá. Koľkokrát si človek myslel, že môže robiť alebo povedať, čo chce, a Boh nakoniec zmenil jeho plány. Milí farníci, toto je téma, nad ktorou sa dnes môžeme zamyslieť, aby sme videli, aké je naše správanie.                                                                                                                       Dnešné evanjelium hovorí o bohatstve, chudobe, našom vzťahu k tomu. Je isté, že v našom živote by sme mali tvoriť, pracovať a snažiť sa. Nedovoľme však zabudnúť na Pána. Koľko ľudí vo svojom každodennom živote zabúda na Boha. A možno mu v bežnom živote ide všetko dobre, až pokým nepríde do prvej  tragédie  alebo nejakému  problému. Skúsme takto uvažovať. Skúsme dnes prehodnotiť svoju vieru. Nestačí sa len modliť. Je potrebné zmeniť náš každodenný život, ktorý je  zložení z drobností a maličkostí,  práve tieto drobnosti a maličkosti menia náš život. Nie je dobré sa len modliť a nič na sebe nemeniť. Pred nami je ďalšia púť do Međugoria. Vždy to zdôrazňujem a viem, že to nemusí byť príjemné počuť, ale musíme sa vrátiť takí, aby sme pokročili aspoň o krok dopredu v našej viere. Ak to nesplníme, žiaľ, táto púť pre nás nemá zmysel. Poďme tak, aby nám Mária dala silu na zmenu. To je cieľom nielen púte, ale aj nášho kresťanského života. Ak žijeme deň čo deň, trávime svoj život pozeraním sa na tie isté veci, ktoré nie sú dobré, potom náš život pominie a zostaneme takí, akí sme boli na začiatku. Preto je tu dnešná svätá omša. Nech nám Pán pomáha bojovať. Je pravda, že veľakrát spadneme, ale je aj pravda, že máme silu opäť vstať a ísť ďalej. Napredujte vo svätosti. To je kresťanský život. Mnoho ľudí sa v každodennom živote vrtí  okolo ničoho. Zaujíma ich, kto čo povedal, kto čo urobil, kto ako  žije a podobne. A náš život? Ako my žijeme? Aký je môj život? Sú to témy, o ktorých by sme mali v tomto živote premýšľať, tešiť sa im a bojovať. Nemá nás zaujímať ako žije ten, alebo ten druhý,  alebo čo kto robí. Drahí farníci, nedovoľme  sa týmto veciam zaviesť. Máme jeden život a on bude taký, ako si ho budeme budovať spolu s Bohom. Amen.