28. Nedeľa v cezročnom období v roku C

ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE

Drahí farníci, ako spoločenstvo Ježišových učeníkov sme dnes prišli na svätú omšu. Na úvod vyznajme Pánovi svoje slabosti a chyby. Poprosme ho, aby nám všetkým odpustil, aby sme si mohli odpustiť navzájom.

‍

KÁZEŇ

Drahí farníci, v dnešnom prvom čítaní z knihy Kráľov sme počuli, ako sa Sirach Náman rozhodol okúpať v rieke Jordán. Najprv to nechcel urobiť, ale keď ho prorok nahovoril na  to,  aj tak urobil. Týmto konaním prežíva očistenie vo fyzickom zmysle. Čo je však oveľa dôležitejšie, prežíva aj obrátenie, očistenie svojej viery. V skutočnosti sa začína pozerať na svoj život a tento svet inak. To, čo prežil Sirach  Náman na nahovorenie proroka, k tomu sme povolaní aj my všetci, ktorí sme dnes na tejto svätej omši. Naša viera nás volá k očisteniu a obráteniu. Potrebujeme to každý deň v našom živote. Hoci  pravidelne chodíme do kostola, všetci potrebujeme obrátenie. Potrebujeme silu zmeniť náš pohľad na život a na tento svet. Povedal by som, že sme povolaní konať dobro každý deň nášho života. Zmena pohľadu na náš život a svet je proces, ktorý trvá celý život a každý deň. Mnohí na to nemajú dostatok síl. Možno chcú, ale nemôžu. Dôležité je nevzdávať sa a každý deň sa rozhodovať, že chcem byť dobrý a že chcem konať dobro. Evanjelium zasa zdôrazňuje poďakovanie. Počuli sme, ako Ježiš v dnešnom evanjeliu uzdravil desať malomocných. Avšak iba jeden sa rozhodol vrátiť sa k Ježišovi a poďakovať mu za to. Je isté, že si dnes nevieme predstaviť, aké to je, keď má niekto malomocenstvo. V našej modernej dobe, táto choroba pre nás je neznáma. V minulosti, v tom čase,  pre tých ľudí to však bola ťažká choroba a uzdravenie z malomocenstva znamenalo nový život, nový začiatok. Prečo len jeden prišiel poďakovať Ježišovi, ak to pre nich toľko znamenalo? Povedal by som, že naša viera je taká veľká, ako vieme ďakovať Bohu a ľuďom. Keď sa človek poďakúva, istým spôsobom sa pokoruje a priznáva, že nie je najväčší a najlepší. Priznáva, že niečo dostal od iného. My ľudia sme často nevďační voči drahému Bohu. Očakávame, že dostaneme oveľa viac, ako sme dostali. Chceme oveľa viac, ako si zaslúžime. Svätý Bernard hovorí: Nevďačnosť zabíja srdce, ako mráz zabíja telo. Keď ďakujeme drahému Bohu za dnešný deň, za všetko, čo máme v živote, vtedy dostávame od Pána ešte väčšie milosti. Niekedy sa zdá, že celá Cirkev sa viac podobá týmto deviatim malomocným, ktorí neprišli poďakovať Ježišovi. Nebuďme takí. Ďakujeme za všetko, čo máme. Možno chceme oveľa viac, možno potrebujeme oveľa viac, ale ak úprimne ďakujeme za všetko, potom nám bude dané ešte viac. Kedy niekto daroval svätú omšu ako poďakovanie za niečo? Možno len vtedy, keď máme nejaké jubileum života alebo niečo podobné. Kedy sme darovali svätú omšu, aby sme poďakovali za svoju rodinu alebo za všetko, čo sme tento rok dostali? Prevažná väčšina našich svätých omší sú modlitby za niečo alebo za našich zosnulých. Trochu sa nad tým zamyslime a skúsme zmeniť naše svedomenie, že by sme mali viac ďakovať Bohu. A On vie, čo potrebujeme, aj bez toho, aby sme to povedali alebo napísali. Spisovateľ Chesterton hovorí, že my ľudia sa počas celého roka tešíme na svätého Mikuláša, ktorý necháva darčeky v topánkach, a zabúdame poďakovať Pánu Bohu, ktorý nám každý deň dáva dve nohy, aby sme si ich do tých topánok vložili. Svoje rozjímanie by som ukončil slovami svätého Augustína: kým si slabý, priznaj si to, a keď si silný, ďakuj, kým ležíš, volaj, a keď vstaneš, nebuď pyšný. Amen.

‍