ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Drahí farníci, dnešná nedeľa nás pozýva zamyslieť sa nad naším životom a nad tým, či som okolo seba postavil múry, či som sa ohradil od niečoho – a o tom viac poviem v kázni. Na začiatku tejto svätej omše prosme Pána, aby nám odpustil naše nedopatrenia, a pousilujme sa odpúšťať jeden druhému.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnešné prvé čítanie možno v človeku prebudí nejasný postoj o tom, čo nám to Boh hovorí? Ale keď sa o tom dôkladnejšie porozmýšľa, posolstvo je jasné: mali by ste dôverovať Pánovi. Je veľmi dôležité nebrať spravodlivosť do vlastných rúk. Nech to znie akokoľvek zbožne, Pán nás dnes volá, aby sme vložili svoj život do Jeho rúk. Je na nás, aby sme sa snažili a pracovali, a Pán sa postará, ak je to pre naše dobro, aby to, čo robíme, napredovalo a rástlo. Nedovoľme sa utápať v rôznych skúškach a problémoch, v rôznych výzvach. Nestrácajme vieru tak ľahko. V týchto dňoch som prečítal zaujímavú vetu. Hovorí sa totiž, že keď si svätý František upravoval záhradu, vždy nechal jednu časť záhrady neobrobenú. Zaujímalo ma, prečo to tak robil? Robil to preto, aby na tom mieste rástla burina – pretože svätý František hovorí, že aj burina je Božím stvorením. Väčšinou si myslíme, že burinu treba hneď zlikvidovať, vytrhať, ostriekať (samozrejme, burina je len príklad), aby niekto nepovedal, ako som povedal v kostole, že by sme nemali polia striekať proti burine. Keď sa teda pozrieme na svoj život, nepracujme hneď na odstraňovaní buriny, pretože aj ona je Božím stvorením, a ak je Božím stvorením, Boh sa o ňu postará, a ak bude potrebné, aj ju zničí.
Podobne je to aj v dnešnom evanjeliu. Povedal som, že sa sa blíži koniec liturgického roka, čítania sú dramatickejšia. Aj dnes nám Ježiš hovorí o prenasledovaniach, ťažkostiach, utrpení. Ježiš nám povedal, aký je program nášho života. Utrpenie, vyhnanstvo, problémy a medzi tým iba trochu radosti. Je to program nášho života. Aj v týchto ťažkostiach musíme každý deň v tomto živote pracovať a snažiť sa. Hľaďme na Pána, prosme ho o silu toto všetko vydržať. Je nesprávne prosiť Pána, aby nás oslobodil od problémov, ale je dobré prosiť Ho o silu, za pomoci ktorej sa oslobodíme od problémov. Vidíte, môžeme sa modliť, aby nám Pán pomohol alebo niečo vyriešil, ale napríklad v jednom regióne sveta zomierajú deti od hladu a chorôb, koľko ľudí v tej chvíli zomiera na rakovinu a iné choroby? Musíme sa nad tým niekedy zamyslieť. Modlíme sa, aby u nás nepršalo. O tisíc kilometrov ďalej, alebo možno iba jeden kilometer ďalej od nás sa človek modlí, aby nezomrel, lebo pravdepodobne zomrie. Tiež možno niekto, alebo niektoré dieťa umiera od hladu. Spytujem sa: čo urobí Pán? Komu by mal pomáhať? Aby nám nepršalo, aby ten človek nezomrel na chorobu, alebo aby dieťa nezomrelo od hladu? Ak všetci zavrieme dvere, ak všetci okolo seba postavíme múry, Pán nemôže nikomu pomôcť. Ale ak máme trpezlivosť, ak povzbudzujeme ostatných, aby sa starali o svoje zdravie a ak máme otvorené srdce pre chudobných a hladných, potom Pán pomôže všetkým. Pretože my sme nástrojom, prostredníctvom ktorého Pán „pracuje“ na tejto zemi. Ale ak sa mi zatvoríme, a nechceme o ničom ani počuť, ani vedieť, potom On nemôže nič urobiť. Amen.