ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Bratia a sestry, dnes sme prišli na svätú omšu, aby sme spoločne oslávili Boha. On je náš Kráľ a Pán. Prišli sme dnes hľadať silu pre náš každodenný život. Potrebujeme túto silu a sami nedokážeme po ňu prísť. Na začiatku svätej omše priznajme Pánovi všetky svoje chyby a odpusťme si jeden druhému.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnešné Božie slovo začína rozprávať o inom živote. My veriaci veríme, že po smrti pokračujeme v živote v Božom Kráľovstve a čakáme na vzkriesenie. A keďže sa blíži koniec liturgického roka, Cirkev nám o tom bude rozprávať stále viac. V povinnostiach nášho života, rýchlosti, starostlivosti a všetkého, čo máme každý deň, kresťanský človek zabúda na večný život a na Božie Kráľovstvo. Jednoducho, starosti v živote, rýchlosť nášho života nás odvádzajú od premýšľania o Božom Kráľovstve. Chcel by som, aby nás dnešná nedeľa povzbudila, aby sme tak žili tento svoj život, aby sme stále mali na ume večný život. Prečo je to dôležité? Potom tie trápenia, ktoré v živote zažívame, nebudú také dramatické, lebo vieme, kam ideme, kam smeruje náš život. Ak celý život bojujeme len preto, aby sme tu na zemi niečo dosiahli, ako sa budeme jedného dňa cítiť, keď to budeme musieť opustiť? Budeme smutní a sklamaní. Ak v tomto svete staviame, pracujeme a tvoríme, ale pritom aj vieme, že odtiaľto odchádzame, tak všetko prijmeme inak. Potom nebudeme tak dramatický chápať urážky, ponižovanie a všetko zlé, čo vo svojom živote prežívame, pretože opäť vieme, že je to len dočasné. Skúste sa zamyslieť nad urážkami a ponižovaním týmto spôsobom – všetko je to len dočasné. To nám ukázali synovia v dnešnom prvom čítaní. Všetci vydržali mučeníctvo, položili svoje životy za Večnosť. A oni sa nedali. Nepriateľ bol na to všetko veľmi nahnevaný a nechápal, ako mohli tak trpieť. Vidíte, prečo hovorím o radosti?! Keď sme radostní, keď máme v sebe pokoj a ak nám niekto praje zle, vtedy je ten ešte viac nahnevaný a neznesie, že sme radostní. A musíme byť šťastní, pretože Pán nám dáva silu. On je ten, kto nás posúva dopredu. Rovnako ako títo synovia. Boli mučení, ale všetko vydržali, pretože vedeli, kto je ich Boh. Chcel by som, aby sme sa v každodennom živote pomaly učili, že Boh je tu a dáva nám silu. Dôležité je len to, aby sme nespadli do pascí života. Ak hovoríme proti nášmu každodennému životu, ak „repceme“ na čokoľvek a na všetko okolo nás – potom sa stávame ako ten izraelský ľud, ktorý hovoril proti Mojžišovi, ak sa hneváme, že niekto robí niečo dobré, potom sme ako ten syn v evanjeliu ktorý sa hneval, že jeho otec odpustil inému synovi. Ak neprídeme do kostola, tak sme ako tí farizeji, ktorí sa hnevali na Ježiša, že išiel k hriešnikom. Sväté písmo nám teda opisuje všetky príklady, s ktorými sa stretávame vo svojom živote. A nebojme sa, zoberme si a čítajme Sväté písmo a budeme vedieť, ako máme vo svojom živote reagovať. Ak sa spoliehame sami na seba, potom urobíme chyby a pravdepodobne budeme reagovať ako aj obyčajne. Vtedy sme nahnevaní a nespokojní, vtedy sme smutní a nie je v nás žiadna radosť. Drahí farníci, nech nám dnešná nedeľa pomôže v týchto dňoch na to myslieť a napredovať v našom každodennom živote tak, ako to robili Ježišovi učeníci. Amen.