ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Milí farníci, milí jubilanti, dnes sme sa zišli v prvom rade, aby sme oslávili Pána. Toto je deň, keď v našej farnosti zvláštnym spôsobom slávime manželské jubileá. Je to príležitosť pre vás všetkých, ktorí spolu žijete, bez ohľadu na jubileum, zastaviť sa a pozrieť sa na chvíľu na svoj život, na svoje životy. Na začiatku tejto svätej omše prosme Boha, aby nám odpustil, a čo je veľmi dôležité, odpúšťajme si aj mi jeden druhému.
KÁZEŇ
Drahí farníci, deti, miništranti, milí jubilanti. Keď sme sa dnes zišli na svätej omši, máme niekoľko dôvodov ďakovať Bohu. Bol by som rád, keby sme sa všetci spoločne zastavili pri dnešnom prvom čítaní z Knihy múdrosti. Neviem, či ste si z prvého čítania stihli niečo zapamätať, ale rád by som zopakoval niekoľko myšlienok. Kniha múdrosti hovorí o tom, ako je tento svet ako malé zrnko prachu v porovnaní s veľkým Bohom. A hovorí o tom, ako to všetko drží Boh vo svojich rukách. Keď sa nad tým tak zamyslíme, potom môžeme vidieť, že niekedy naše „trápenia“ a naše „problémy“ nie sú až také veľké, ako si myslíme. Zabúdame, aký veľký a mocný je Boh, aký je dobrý a milostivý. My v našich životoch sa správame ako obchodníci. Poďme napríklad do obchodu. Niečo stojí toľko, iné zase toľko, zaplatíme za to a dostaneme to. Podobá sa to tomu, ako keď sa pomodlíme určitú modlitbu, alebo niekoľko modlitieb, urobíme nejaké gesto pokánia, možno si viac kľakneme alebo postíme, alebo čokoľvek iné, a potom už len čakáme, kým Boh urobí, čo potrebujeme. Keď sa tak nestane, stávame sa netrpezliví. Myslíme si, možno sme sa málo modlili?! Možno Pán nevypočul našu modlitbu?! Vráťme sa na počiatok! Tak sa dostávame do kruhu, z ktorého je ťažké vystúpiť. Milí farníci, dnes je veľmi dobrá príležitosť spoločne premýšľať o mojom vzťahu s Pánom. Už pri prvom čítaní vidíme, že Pán nás potrebuje. Sme jeho spolupracovníkmi pri budovaní lepšieho sveta. Áno lepšieho sveta. No, neboli sme stvorení len preto, aby sme zomreli alebo trpeli. Samozrejme, v živote máme kríže. Určite je to pre nás niekedy veľmi ťažké a možno si myslíme, že už ďalej nemôžeme. Ale ak si budeme pomáhať jeden druhému, tento život môže byť o niečo jednoduchší, radostnejší, krajší. To by som dnes chcel zdôrazniť. Pomôžme si viac jeden druhému. Prečo to vždy musí byť niečo zlé, negatívne. Každý by sa mal dnes pozrieť na seba. Proste každý človek. Buďme trochu lepší, popustime. Keď chceme povedať niečo zlé – nerobme to. Keď chceme urobiť niečo zlé – predomyslime sa a neurobme to. Viem, že tento život je poprepletaný rôznymi ťažkými situáciami a zraneniami, urážkami, ale nevieme si naozaj odpustiť jeden druhému? Tento život je aj tak ťažký, a my si ho jeden druhému robíme, aby nám bol ešte ťažší. Nebuďme ako ľud z dnešného evanjelia, ktorý sa strašne nahneval, pretože Ježiš vošiel do domu jedného Zacheja, mýtnika a hriešnika. Hnevali sa, lebo Ježiš je dobrý. Vidíte, ako nám Ježiš chce ukázať naše chyby. Hnevám sa, ak sa niekto snaží byť dobrý? Alebo, nechcem byť dobrý, pretože celý svet je zlý a skazený? Všetko je to jeden kruh a všetci sme v ňom. Preto, milí jubilanti a všetci ktorí žijete v manželstve. Byť na pomoci jeden druhému – to je spoločný život. Všetci sme slabí, niekedy nahnevaní a robíme chyby, ale rozhodnime sa pomáhať si viac. Verím, že náš život môže byť oveľa jednoduchší a krajší. Milí farníci, nech nám dnešná nedeľa pomôže zamyslieť sa nad týmito témami. Nech nám naozaj pomôže stať sa lepšími ľuďmi v našich životoch. Amen.