ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Drahí farníci, Cirkev dnes slávi MISIJNÚ NEDEĽU. Celá Cirkev sa modlí za misie vo všetkých kútov sveta, aby sa Božie slovo dostalo všade a aby každý Ježišov učeník mohol oslavovať Boha. Na začiatku svätej omše poďakujme Bohu, že môžeme prísť slobodne na omšu, že máme krásny kostol a že môžeme takto slávnostne oslavovať Pána.
KÁZEŇ
Milí farníci, v dnešnom prvom čítaní sme si vypočuli úryvky zo Sirachovej knihy. Hovorí sa o modlitbe, pokore, spravodlivosti. V dnešnom čítaní vidíme, že pokorná modlitba preniká do oblakov a smeruje k Bohu. Opakujem: pokorná modlitba. Musíme na sebe pracovať, aby sme ako kresťania a Ježišovi učeníci mali pokornú modlitbu. To je dôležité, pretože naša modlitba môže byť automatická, môže byť arogantná, môže byť dvojzmyselná, môže byť taká, že sa cítime dobre len my. Preto je veľmi dôležité, aby sme pracovali na našej modlitbe tak, aby smerovala priamo k Bohu. Vidíme tiež, že Boh neopustí spravodlivého a utláčaného človeka. Nikdy si nemyslite, že Boh na nás zabudol. Aj keď sa to niekedy zdá, Boh nikdy neurobí niečo, čo by nám bolo na škodu. Myslíme si, že nejaký problém je hneď niečo zlé, ale Boh často používa problémy a skúšky, aby posilnil našu vieru. Ďalšia vec, ktorá je pre nás dnes dôležitá, je pokora. V dnešnom evanjeliu vidíme dvoch ľudí, ktorí sa prichádzajú modliť do Božieho chrámu. Jeden bol spravodlivý a druhý hriešnik. Spravodlivý najprv chváli Boha za to, aký je dobrý, ako pomáha chudobným, ako sa postí, ako robí všetko, čo od neho Boh žiada. Niekde pri vchode chrámu stojí hriešnik, ktorý od hanby nemôže ani zdvihnúť hlavu a ľutuje všetko zlo, ktoré vo svojom živote spáchal. A aká je Božia odpoveď na túto situáciu? Hriešnikovi bolo odpustené, nie spravodlivému. Z tohoto sa dá vidieť, ako Boh myslí a akú má logiku. Môžeme postiť každý deň, ale v Božích očiach nie sme dobrí. Boh hľadí do našich sŕdc. Sleduje a počúva naše myšlienky a túžby. Ak si myslíme, že niekomu prajeme niečo zlé, možno sa to na našej tvári nedá vidieť, iní ľudia to nevidia a nepočujú, ale Boh to počuje. To je dôvod, prečo nemôžeme klamať Bohu, pretože aj on počuje naše myšlienky. Poviem vám jeden veľmi dobrý príklad: Bol jeden mladý muž, ktorý prišiel za farárom a povedal, že už nepríde do kostola na omšu. Už má všetkého dosť. Farár sa ho spýtal: Prečo? Čo sa stalo? Mladý muž odpovedá: Vidím tu len zlé veci. Ľudia, ktorí čítajú na omši, sa hádajú, kto bude kedy čítať, speváci v zbore sa hádajú, čo sa bude spievať, všetci sa po omši ohovárajú, všetci sa pozerajú jeden na druhého, kto bol ako oblečený. Myslel som si, že v kostole je to inak. Potom mu farár povedal toto: Vezmi si pohár vody, naplň ho až po vrch a keď urobíš tri kruhy okolo kostola a nerozleješ ani kvapku vody, ja ťa pochopím a ty už nemusíš chodiť do kostola. Mladí muž sa pohol a urobil tri kruhy bez toho, aby z pohára odišla jediná kvapka vody. Potom mu farár povedal: vidíš, keď si išiel okolo kostola, na zemi boli diery, kamene, kríky a iní ľudia sa na teba pozerali ako na zvláštneho mladého muža, ktorý to robí, ale ty si si nič nevšimol, pretože si pozeral iba na svoj pohár a dával si pozor, aby si nevylial vodu. Rovnako je to aj v kostole. Keď prídeš na omšu, keď sa pozrieš iba na Ježiša, počúvaš iba Božie slovo, nevšimneš si nič z toho, čo bolo spomenuté ako dôvod pre ktorý by si prestal chodiť na omšu. Amen.