ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Milí farníci, dnes sme sa zišli v našom kostole, aby sme spoločne oslávili Božiu dobrotu. Slávime Ježišov krst. Na začiatku svätej omše si pokropením svätenou vodou pripomenieme, že aj my sme boli pokrstení a ako Ježišovi učeníci máme zodpovednosť.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnešná nedeľa, v ktorej sa spomína krst Pána, nás osobitným spôsobom privádza k zamysleniu sa nad naším životom a nad tým, kde sa v tejto chvíli nachádzame. V dnešnom prvom čítaní sme počuli, ako sa nám prihovára prorok Izaiáš. Prorok Izaiáš hovorí o Ježišovom príchode a zároveň hovorí o tom, aký je Ježiš. Ak sa pamätáte, prorok spomína, že nebude kričať a hlučne volať, jeho hlas nebude sa počuť na námestiach. Toto je pre mňa veľmi zaujímavé, pretože hovorí o Božej povahe. Zároveň si myslím, že tieto veci dnes naozaj potrebujeme. Dnes potrebujeme miernosť a dobrotu. Vidíme, že toto sú vlastnosti Boha, ale ak sme učeníkmi, potom sme k tomu povolaní, aby sme aj my takí boli. Bol by som rád, keby sme sa od dnešného dňa pokúsili byť jemnejší. Jemnosť, láskavosť, dobrotu, potrebujeme v našom každodennom rozhovore. Ako to inak vyzerá, keď sa s niekým rozprávam, a z toho rozhovoru sa cíti láskavosť, dobrota a kľud. Myslím, že na tom musíme všetci popracovať. Musíme si dávať väčší pozor, aby náš rozhovor nezmenil nejaký prejav, ktorý nie je ani pekný, ani dobrý. Všetci sme ohrození. Veľmi ľahko sa do nášho rozhovoru dostane niečo negatívne. Nemusí sa týkať toho druhého s ktorým rozprávame, ale tá negativita akoby mala nejakú super silu, takže sa vkráda do každého rozhovoru. A tak ako prorok Izaiáš hovorí o Ježišovi, ktorý prichádza a ktorý je dobrosrdečný, tichý, dobrý a neprichádza v kriku, ale v tichosti a pokoji. Taký by mal byť náš život, každý deň, každé ráno a každý večer. Skúsme na tom viac popracovať. Aj dnešné druhé čítanie nám prináša veľmi dôležité veci. Peter nám prezradil niekoľko informácií, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Hovorí, že Boh nenadŕža nikomu, ale miluje toho, kto sa ho bojí a koná spravodlivo, kto je spravodlivý. Bojíme sa Boha? Možno to dnes nie je až taký populárny spôsob myslenia, pretože väčšina ľudí chce hovoriť o Božej láske a nekonečnom odpúšťaní, áno tak by to malo byť, ale si myslím, že potrebujeme viac tej ÚCTY K BOHU. Akoby sme na to zabudli. V niektorých momentoch nášho života zabúdame na Boha a správame sa, akoby sme my boli Bohom. Preto dnes musíme urobiť ďalšie rozhodnutie, venovať väčšiu pozornosť tomu, čo robíme, ako to robíme a čo hovoríme. Božia láska a dobrota sú nekonečné, ale opäť verím, že Boh sa pozerá aj na človeka ako na proces. Očakáva, že sa zmeníme. Preto je potrebné, aby sme na sebe pracovali. Dáva nám veľa príležitostí sa zmeniť. A nakoniec, ako som dnes povedal, hovoríme o Ježišovom krste. Zanechal nám seba, ako vzor, ako by sme mali pracovať. Všetci sme pokrstení. Všetci máme zodpovednosť. Žiaľ, mnohí pokrstení na to zabúdajú a správajú sa, akoby boli bohmi na tejto zemi. A vlastne od Boha sú veľmi ďaleko. Ani peniaze, ani moc, ani spoločenské postavenie pred Bohom nestoja absolútne za nič. Láskavosť, dobrosrdečnosť, dobrota a kľud sú prvky, ktoré nám môžu Božiu logiku ukázať len na sekundu. Ale, keď si o tom rozmyslíme aj to je viac ako nič. Všetci spolu pracujeme na tom, aby sme jedného dňa, keď odídeme z tohto sveta, uvideli Boha a potom skutočne pochopili, aký bol skutočný zmysel nášho života. Amen.