ÚVOD DO SVÄTEJ OMŠE
Milí farníci, dnes sme prišli na svätú omšu, aby sme sa modlili k Duchu Svätému za naše životy. Potrebujeme pomoc Ducha Božieho, aby sme spoznali Ježiša Krista v našom každodennom živote. Na začiatku svätej omše vyznávajme Pánovi všetky svoje hriechy, chyby a odpusťme si jeden druhému.
KÁZEŇ
Milí farníci, dnešná nedeľa nám chce, povedal by som v tichu a skrytosti veľkej slávnosti, ukázať, kto je ten človek, ktorého by sme mali v živote nasledovať, za ktorým by sme mali ísť. Evanjelium nám dnes hovorí, že je to Ježiš Kristus. Ján nám jasne hovorí, že On je ten, ktorý by mal byť vzorom v našom živote, a až potom po ňom všetci ostatní v rade svätých alebo mnoštvo vzorov, o ktorých nám Cirkev hovorí, že by sme ich mali nasledovať. Problém nastáva, keď kresťan tieto úlohy, ktoré by mal spĺňať vo svojom živote zanedbá alebo vymení za niečo iné. Keď si zoberieme za vzor všetko ostatné alebo všetky ostatné osoby, potom, Ježiša Krista posúvame na nejaké tretie miesto a možno aj na posledné. Prečo je to tak? Práve z tohto dôvodu často nechceme počuť, čo nám Ježiš hovorí. Nepustíme ho, aby cez naše ucho, vstúpil do nášho života, lebo je to uchu nepríjemné. Ježiš od nás vyžaduje veľa, ak chceme byť jeho učeníkmi. V prvom rade mu musíme veriť, nasledovať ho, jeden druhému si odpúšťať, podávať ruku na zmierenie a nakoniec pravdaže formovať svoj život podľa toho, čo hovorí. Urobiť toto všetko nie je ľahké a preto sa často stáva, že pri našej viere odbočíme. Povedzme, že všetci zbožňujeme miesta, kde sa zjavila napríklad Panna Mária a púte. Cítime sa tam dobre a akosi celkok inak. Možno si ctíme svätca, ktorého sme si vybrali za nášho orodovníka a mnoho iných vecí. Medzitým, sa však môže stať, že v srdci nenávidíme iného človeka. A to je veľmi veľký kontrast, ktorý v kresťanskom živote nie je možný. Nedáva to zmysel. Nemôžeme sa vrátiť z púte a stále nenávidieť iného človeka. Preto je dôležité, aby sme sa teraz tu, kde sme, učili od Ježiša Krista a formovali svoj život podľa toho, čo nám hovorí, a púť by mala byť korunou mojej duchovnej cesty. Táto púť by mi mala pomôcť ešte lepšie vytrvať v tejto jedinej zmene môjho života. Nejako by ma to malo veľmi mrzieť, keď sa vrátim z púte a ešte stále nenávidím iného človeka. Preto je dôležité, aby sme sa teraz tu, kde sme, v kostole učili od Ježiša Krista a formovali svoj život podľa toho, čo nám hovorí, a púť je akosi korunou mojej duchovnej cesty. Táto púť by mi mala pomôcť ešte lepšie vytrvať v tejto jedinej zmene môjho života. Akosi často zabúdame na svätosti. Skúsme teda osobu Ježiša Krista viac začleniť do nášho života, aby bola na prvom mieste a aby sme svoj život formovali podľa toho, čo hovorí, ako treba žiť. Len tak môžeme ďalej rozvíjať svoju duchovnosť, zbožnosť a všetko ostatné, čo vo svojom živote robíme. Jestvuje mnoho príkladov nesprávnej duchovnej cesty, ktoré nás vábia a volajú, aby sme šli inou cestou a nie cestou Ježiša Krista. Možno sa pravidelne alebo každý deň modlíme svätý ruženec a plní sme nenávisti. To je nemožné, to sa nemôže a nesmie stať. Ježiš nám jasne hovorí, že nesmieme nenávidieť. Takže na tomto môžeme vidieť ten nesprávne usporiadaný duchovný život. Sústreďme sa na Ježiša Krista, na jeho slová, na to, čo nám hovorí, ako máme žiť. V tomto období cirkevného roka sa môžeme pred začiatkom pôstu trochu pripraviť na zmenu nášho duchovného života. Nech nám v tom pomáha aj táto svätá omša. Amen.